Jediná cesta von je skrz

Sledujte na HBO na Skylink Live TV Sledovať

Adaptácia knihy Josefa Formánka Úsmevy smutných mužov je opisom zápasu s vlastným alkoholizmom. Dráma s Davidom Švehlíkom v hlavnej úlohe získala v rámci tohtoročného Českého leva cenu filmových fanúšikov.

„Nemohol som bez alkoholu urobiť ani krok. Na liečebňu som čakal ako na vyslobodenie. Bol to očistec,“ spomína v rozprávaní mimo obraz Josef F. Liečebne sa skutočne dočkal, a nie raz, ako to už u ťažkých alkoholikov býva.

„Štyridsať päť rokov, ženatý, dve deti, živím sa písaním,“ odriekava po prijatí do liečby na kolektívnom terapeutickom sedení, ale spolupacienti sa ho rovnako ako každého nováčika pýtajú na iné veci: áno, Josef sa na psychiatrii ocitol prvýkrát a vo finálnej fáze pil fľašu a pol tvrdého denne. Teraz si pripadá pripravený s opilstvom definitívne skoncovať, a dokonca je ochotný urobiť prvý zásadný krok: priznať si, že je alkoholik. Čaká ho ale ešte dlhá cesta. Musí napríklad pochopiť, že naozaj liečiť sa nemôže kvôli niekomu inému, aj keby to bola milovaná rodina; musí to robiť kvôli sebe.

Naturalistické scény, v ktorých Josef slope gin z fľaše alebo pri recidíve pomočený a apatický sleduje, ako ho opúšťa manželka s dcérou, majú reálne predobrazy

Spisovateľ a cestovateľ Josef Formánek je vo svojej autobiografickej knihe veľmi úprimný a táto autenticita sa prenáša aj do filmu v réžii Dana Svátka (Hodinu nevíš..., Zatratení). Naturalistické scény, v ktorých Josef v silnom podaní Davida Švehlíka slope gin priamo z fľaše alebo pri recidíve pomočený a apatický sleduje, ako ho opúšťa manželka s dcérou, majú evidentne reálne predobrazy. Vierohodne pôsobí aj súbor pacientov, siahajúci od Evžena na opakovacej liečbe (Jaroslav Plesl) cez pomäteného mystika Milana (Jaroslav Dušek) až po trosky, ktoré sa z liečebne do bežného života asi už nikdy nevrátia. Alkohol nešetrí nikoho a môže mu podľahnúť ktokoľvek nezávisle na inteligencii, životnom štýle alebo spoločenskom postavení.

Možno najdrvivejší vedľajší príbeh patrí Honzovi (Ondřej Malý), ktorý toľkokrát zvíťazil sám nad sebou aj v rámci extrémnych pretekov Iron Man, ale s „chľastom“ prehráva. Práve beh sa stane dôležitým motívom filmu. Josef v Úsmevoch smutných mužov urazí cestu od úteku samého pred sebou k behaniu s jasným cieľom udržať si triezvosť a nakoniec od Honzu prevezme štafetu a stane sa maratóncom.

Zarastený a urastený David Švehlík vo filme zvláda polohu sebaľútostivého chlapa na dne, všímavého pozorovateľa a zaznamenávateľa osudov ostatných pacientov (príbehy vo filme sú skutočné) aj opatrne znovuzrodeného človeka, ktorý vie, že „čierny drak“ alkohol môže kedykoľvek znovu zaútočiť. Film hojne využíva neopozerané kulisy Ústí nad Labem, filmármi doteraz málo vyťaženého, a veľkú úlohu zohráva aj liečebňa v Petrohrade. Hoci zámok s okolitým parkom pôsobí ako trochu „fešácky“ blázinec, prostredie je autentické.

Úsmevy smutných mužov fungujú ako silné svedectvo i varovanie. Záverečné titulky dokladajú, že dostať sa z pazúrov čierneho draka je skôr výnimkou ako pravidlom. A aj tí, ktorým sa to podarí, nemajú nikdy vyhraté navždy.

Dan Svátek

Scenárista a režisér pôvodom z Dačíc vyštudoval zlínsku filmovú školu a debutoval filmom Zatratení o českých pašerákoch heroínu v Ázii. Takisto skutočný príbeh „heparínového vraha“ spracoval v thrilleri Hodinu nevíš.... Natočil tiež podobenstvo Blízko nebe a rad dokumentov.

Úsmevy smutných mužov

Hodnotenie FDB 73,5 % | Hodnotenie redakce