Jasmínine slzy: Čo chcem? Woody to vie, Jasmine v tom pláva

Dôležité a nie tak zjavné je ale aj to, že postavy Allenových filmov často nevedia, čo chcú. A v neskorej fáze filmárovej tvorby, ktorý tento rok 1. decembra oslávi osemdesiatiny, to je čím ďalej evidentnejšie.
Výberom – profesor filozofie Abe z titulu Iracionálny muž (2015) sa točí medzi dvoma ženami a alkoholom a životný smer mu určí až náhodne započutý hovor v bistre. V komédii Polnoc v Paríži (2011) sa naivný americký spisovateľ Gil opája snami o slávnych dobách mesta nad Seinou v 20. rokoch, len aby zistil, že pod pojmom „zlatý vek“ si každý predstavuje niečo iné a že je to vlastne úplne jedno. Vicky Cristina Barcelona (2008) – milostný štvoruholník, partnerské aliancie, šach lásky. Match Point (2005) – ďalší milostný trojuholník. A tak ďalej.

Čo vlastne chce, poriadne nevie ani Jasmine, titulná hrdinka horkej komédie Jasmínine slzy (2013). V jedinom okamihu sa jej rozpadne manželstvo s bohatým podnikateľom, v ktorom nemusela nič riešiť, a ocitne sa uprostred reálneho života plného každodenného rozhodovania. Kde pracovať, kde bývať, s kým chodiť… Jasmine nevie, ale riešiť to musí. Hlavne to chodenie. A práve sám Allen vždy vedel, čo chce a čo nechce. Chodil so svojimi herečkami, udržiaval si v americkom štúdiovom systéme nevídanú autorskú slobodu a kreatívnu voľnosť. A keď sa rozhodol, že chce žiť s adoptívnou dcérou svojej partnerky, proste to tak urobil. Kauza z roku 1992 znova ožila práve v súvislosti s Jasmíninými slzami. O čo išlo? Allen s herečkou Miou Farrow žil dvanásť rokov a pravidelne ju obsadzoval do svojich filmov, ako je horká komédia z obdobia hospodárskej krízy Purpurová ruža z Káhiry (1985), partnerská mozaika Hana a jej sestry (1986) a najmä tragikomédia Crimes and Misdemeanors (1989). V spomínanom roku Farrow zistila, že režisér spí s jej adoptívnou dcérou Soon-Yi. On mal vtedy päťdesiatšesť, dievča devätnásť rokov.

Technicky vzaté o incest nešlo, sám Allen Soon-Yi nikdy neadoptoval, napriek tomu to nebol práve bežný pár. A malo byť horšie. Štyri mesiace po rozpade partnerstva a začiatku dlhotrvajúcej súdnej bitky o zverenie ďalších troch detí, ktoré predchádzajúci pár vychovával, mali médiá v súvislosti s Allenom a Farrow opäť o čom písať. Dylan, iná adoptívna dcéra herečky, verejne vyhlásila, že ju režisér sexuálne obťažoval. Mala vraj vtedy sedem rokov. Allen vinu poprel a popiera a nikdy nebol ani formálne obvinený. Išlo teda len o pomstu ohrdnutej herečky, ktorá k nej ako nástroj použila svoje osvojené dieťa?

Incident ožil vo februári 2014: Dylan v New York Times zverejnila sugestívny otvorený list, v ktorom do detailov popisuje údajné zneužitie. Celá búrka v pohári vody opäť vyšumela dostratena, Jasmínine slzy napriek tomu zostávajú filmom so stigmou nevraživosti z reálneho života. Rozbúrené vzťahy vo filme môžu byť paralelou v nevratne poškodených vzťahoch naozajstných ľudí. Zároveň to nič nemení na tom, že Jasmínine slzy sú jedným z najvydarenejších počinov Allenovej neskorej kariéry. V titulnej úlohe v nich exceluje na Oscara tiež nominovaná Cate Blanchett ako pochľastávajúca akože dáma, ktorá stále nemá prehľad o skutočnom stave vecí. Skvele ju dopĺňa Sally Hawkins ako dievča, čo naopak vie stáť oboma nohami na zemi, neskorý majster menších úloh Alec Baldwin a Peter Sarsgaard v osvedčenej polohe charizmatického hajzlíka.