Idylka pre záporákov

Miestami až surrealistický taliansky film ocenený na festivale Berlinale je vlastne sarkastickým návodom na zlé rodičovstvo.

V idylickom prostredí bielych plotov a upravených záhradiek sa začnú diať nevídané veci. Čo v prípade tvorivého súrodeneckého dua, bratov D'Innocenzovcov, ktorí film Zlovoľné historky z predmestia napísali aj režírovali, nie je nič neobvyklé. Upozornili na seba už filmom Keď chlapci plačú (2018), ale až Zlovoľné historky z nich urobili filmové celebrity.

Grimmovci by sa divili

Originálny taliansky ani anglický názov nie sú také poetické ako ten slovenský. V oboch jazykoch sa však oveľa viac odkazuje na obsah filmu. „Zlé poviedky“ sú vlastne pomerne svižnou drámou odohrávajúcou sa počas letných prázdnin na rímskom predmestí Spinaceto v niekoľkých rodinách. Všetko poeticky otvára rozprávanie z dievčenského denníka. Ale žiadna romantika sa konať nebude. Miestne rodinky sú pravým opakom úhľadne upravených ulíc a pekných domov s predzáhradkami. Tieto rodinky sú prehnité, bezohľadné a sebecké. D'Innocenzovci však okrem ľudskej skazenosti ešte otvárajú ďalšiu tému, a to vzťah rodičov a detí. Samozrejme ani v tomto prípade nejde o žiadnu idylku.

Príbeh bol inšpirovaný skutočnými udalosťami, skutočné udalosti boli inšpirované vymysleným príbehom.

Hlavné postavy predstavuje partička miestnej omladiny – Dennis (Tommaso Di Cola), Geremia (Justin Korovkin), Viola (Giulia Melillo) a Alessia (Giulietta Rebeggiani). Sú to hlavní darebáci, ale zároveň aj obete dysfunkčných rodín. Nemajú o nič naozajstný záujem, všetko ich nudí, chcú sa len tak flákať a experimentovať so všetkým možným. Ich tatkovia nie sú o nič lepší – hlavne Bruno (Elio Germano), Pietro (Max Malatesta) a Amelio (Gabriel Montesi) – sa často chovajú ako hoviadka božie, ktoré si nevážia manželky a deti im skôr pijú krv.

Znie to všetko trochu desivo? Tento malý spoločenský experiment je však nesmierne zaujímavý. D'Innocenzovci si dávajú záležať na prepracovanosti príbehu a vyložene ich baví pohrávať sa s vizuálom. Vaše oči sa môžu tešiť na farbistú pastvu, ktorá ponúka snáď všetko od krásnych záberov predmestia zaliateho slnkom cez expresívne detaily zachytávajúce desivé emócie až po farebné, takmer výtvarné pasáže v duchu klasického talianskeho filmu. Za také farbisté aj mrazivé rozprávanie by sa nemuseli hanbiť ani bratia Grimmovci.

Zlovoľné historky z predmestia

Hodnotenie redakce