Grandhotel Budapešť: Oscarový Grandhotel z bájnej strednej Európy

Wes Anderson je síce Texasan, ale dosť dlhý čas strávil v Paríži a má rád európske filmy aj európsku históriu. Čo je najlepšie vidieť na jeho ôsmom filme Grandhotel Budapešť. Toto pozoruhodné ubytovacie zariadenie leží v horách krajiny menom Zubrowka. Tá pripomína toľko stredoeurópskych kútov (vrátane Česka, odkiaľ si Anderson vypožičal sošku karlovarského kamzíka), že sa stala akousi mýtickou Strednou Európou, nostalgickou spomienkou na štáty, ktorými sa búrlivo prehnalo 20. storočie. V roku 1932, kedy hotel zažíval svoju najväčšiu slávu, ho viedol monsieur Gustave, šarmantný a distingvovaný puntičkár a milenec starých bohatých dám. Jedna z nich mu odkázala cenný obraz, k nevôli jej potomkov, ktorí na Gustava začnú pripravovať hon.  

 

Bláznivá kriminálna groteska zabalená do Andersonovej tradičnej melanchólie hýriaca farbami je divácky atraktívna nielen svojou dychberúcou výpravou, kamerou a vzhľadom vôbec, ale aj množstvom známych tvárí, ktoré sa v nej objavia. V hlavnej úlohe žiari uznávaný Ralph Fiennes, nováčik Tony Revolori sa predstavuje úlohou poslíčka, ktorý sa stane Gustavovým lojálnym pomocníkom i priateľom.

 

Fiennes bol svojou prvou spoluprácou s Andersonom inšpirovaný, o režisérovi sa vyjadril, že dokáže vidieť svet jedinečným spôsobom. „Grandhotelom Budapešť Wes vytvoril skutočne bláznivú komédiu plnú prestrojení, naháňačiek a útekov, ale vždy je tam cítiť trpko-sladký podtón, ktorý je pre jeho tvorbu taký charakteristický. Jeho filmy nesú špecifickú ľahkosť jeho rukopisu a vnútri sa skrývajú silné myšlienky a emócie. Je to netradičné spojenie, ktoré je nenapodobiteľné, pretože pochádza priamo z Wesa, z jeho osobného zmyslu pre humor a z jeho vnímania sveta,“ uviedol britský herec.

 

Grandhotel Budapešť bol na tohtoročných Zlatých glóbusoch vyhlásený najlepšou komédiou. K tomu sa pýši deviatimi nomináciami na Oscara – za najlepší film, réžiu, pôvodný scenár, kameru, strih, hudbu, výpravu, masky a kostýmy. Film tiež získal Veľkú cenu na festivale v Berlíne, kde mal vo februári 2014 premiéru, a v kinách po svete zarobil 174 miliónov dolárov – najviac zo všetkých Andersonových filmov (teda viac než Život pod vodou, Taká zvláštna rodinka alebo Až vyjde Mesiac).

 

Ernst Lubitsch – majstrovský režisér medzivojnových hollywoodskych bláznivých komédií ako Ninočka, Emigrant z Berlína.

 

Stefan Zweig – rakúsky spisovateľ ovplyvnený psychoanalýzou, ktorého román Netrpezlivosť srdca Anderson vo filme cituje. V 30. rokoch kvôli nacizmu emigroval z Viedne, hrôzy druhej svetovej vojny ho v roku 1942 prinútili spáchať samovraždu.

 

Hannah Arendt – nemecká politická filozofka židovského pôvodu, ktorá počas sledovania procesu s nacistickým zločincom Eichmannom prišla s konceptom „banality zla“.

 

Irène Némirovsky – ukrajinská židovská spisovateľka žijúca vo Francúzsku, ktorá napísala knihu o živote v okupovanom Paríži, než zomrela na týfus v Osvienčime.

 

Rozprávanie Grandhotelu Budapešť je zabalené ako ruské matriošky. Na začiatku dievča číta pri hrobe spisovateľa jeho knihu, potom nám onen spisovateľ rozpráva úvod, potom vidíme jeho mladšie ja v hoteli, ktorému postarší Zero rozpráva spomienku zo svojej mladosti. Posledné tri časové roviny sú natočené každá v inom obrazovom formáte.