Dosť drsný taliansky bozk

Toto bude raj – noci plné hviezd, jeden nikdy nekončiaci extatický tanec, nekonečné opojenie. Uvidíte miesta, kam môžu len bohatí a krásni, také talianske Las Vegas, šampanské a kokaín, špinavé peniaze a čistý zisk. Teraz chýba len nejaká bábka v parlamente, čo všetko posvätí.

Filippovi Malgradimu doteraz stačilo jeho pekné teplé miesto v politike, spokojná, finančne zabezpečená rodinka a občasný úlet, pri ktorom môže upustiť paru a dosýta si užiť. A tým to všetko začne. Pretože jedna táto seansa skončí veľmi zle. Rím je malý, nič sa tu neututlá – neuplynie ani deň a Filippovi na dvere klope vydierač. Ale nevadí! To sa vyrieši. Mám predsa vplyvných známych. Nie, netreba hneď zabíjať. Stačí, keď ho trochu postrašia, nech sa chlapec naučí, že s takto vplyvnými ľuďmi si nemá začínať. Jasne. Filippo si môže vydýchnuť. Asi tak na pár hodín…

Hovorí sa mu Číslo osem. Jeho otec bol veľké zviera. Teraz je po smrti a Osmička dedí jeho temné impérium. Zatiaľ si možno moc neuvedomuje, čo táto práca obnáša. Ale všetko, čo robí, robí dobre. A až príde čas, dostane svoj podiel v raji, peniaze sa budú sypať ešte viac. Určite. Čo by sa asi tak mohlo stať?

K tomu všetkému sa chystá abdikovať pápež a na scénu sa vracia tiež kedysi prominentná postava talianskeho podsvetia zvaná Samuraj. A vy zrejme celú prvú polhodinu nebudete chápať, ako tie jednotlivé línie spolu súvisia. Ale nebude vás to ani trochu trápiť – je tu veľa sexu, veľa násilia, veľa peňazí, ale aj trocha tej skutočnej lásky a to všetko podkreslené podmanivou hudbou. Budete dúfať, že to nikdy neskončí.

Režisér Stefano Sollima sa zapísal do povedomia divákov najmä ako režisér seriálu Gomora. Suburra sa vám tiež okamžite dostane pod kožu, až vás bude mrzieť, že režisér zvolil kratší formát – naozaj sa na to pozerá skvele. Z hercov budete možno poznať Pierfrancesca Favina, zahral si švajčiarskeho pilota formuly 1 Claya Regazzoniho v skvelom filme Rivali. Vedľa neho sa tu objavuje množstvo talianskych tvárí, ktoré vám zrejme nebudú nič moc hovoriť, ale ľahko si ich zamilujete. Napríklad Alessandro Borghi, v úlohe možno trochu natvrdnutého, avšak vikingsky krásneho Čísla osem, s Gretou Scarano, jeho osudovou láskou, sú doslova na zožratie. „Je to len škrabnutie,“ dúfate spoločne s plačúcou Gretou. Ale tušíte najhoršie. Krása. Snáď ich nevidíme naposledy!

Dej je nabitý akciou – ale pôsobivá výtvarná stránka, krásne naaranžované zábery z reálnych miest (okrem pápežovho príbytku sú všetky priestory autentické) váš tiež len tak neomrzia. A navyše tá hudba, francúzska elektronika, dobre známi M83 – Midnight City snáď nikdy nezneli tak skvelo. Talianski politici aj Vatikán sa vraj po uvedení búrili proti tomu, aký drsný obraz korupcie a zvrhlosti v domácej politike film podsúva. O tom, nakoľko mohol byť príbeh pravdivý, nič nevieme. Ale ako film je to úplná lahôdka – nie je čo riešiť.

Suburra