Dedinské evanjelium

Melancholický i vtipný príbeh o tom, ako kostolník, ktorý sa vydáva za farára (Vlastimil Brodský), dokázal prebudiť nielen k duchovnému životu celú dedinu.

Film Evalda Schorma Farárov koniec v podstate uzatvára československú novú vlnu. Natáčanie končilo 20. augusta 1968, takže buďme vďační, že tento filmový klenot mohol byť dokončený.

Dej ako taký nie je nijako zamotaný. Dedinu, kde sa ľudia od viery skôr odkláňali, svojím spôsobom spasí príchod nového kňaza. Zrazu sa kostol začína plniť ovečkami, ľudia začínajú chápať, že duchovný život môže byť pestrý a obohacujúci, že to nie sú len príkazy a zákazy. Všetko by bolo idylické, len keby nový farár nebol obyčajný kostolník, teda falošný kňaz, a všetko sa neodohrávalo v 50. rokoch minulého storočia. Takto do deja v podstate musí zasiahnuť politika, udavačstvo i stranícka propaganda. Aj keď sa to môže zdať absurdné, v duchu poetiky novej vlny je miešanie často protichodných názorov a postojov nejako prirodzene poetické a miestami aj vtipné.

Žalospev za miznúci svet

Schormov film vychádza z literárnej predlohy od Josefa Škvoreckého. Jeho videnie vidieckeho sveta sa však od Škvoreckého trochu líši. Dáva väčší priestor dedine aj ľuďom v nej a dôraz na politické peripetie si necháva až na záver filmu. Svoj diel na tom určite má aj obsadenie Vlastimila Brodského do úlohy falošného mesiáša (skutočne objavíte mnoho odkazov na Kristov príbeh), ktorý je „po Bróďovsky“ rozkošne nesmelý a dobrosrdečný. Ťažko si v tejto úlohe predstaviť niekoho lepšieho. Rovnako dobre sa svojej úlohy zhostil Jan Libíček, ktorý ako dedinský učiteľ stojí na úplne opačnej strane ako farár. Pán učiteľ je uvedomelý straník, ktorý z dobroty srdca udá falošného farára. To vraj, aby pomohol, aby upozornil na podvod, ale uškodiť, to on nechcel.

Stretáva sa tu neustále svet starý, usadený v kraji aj v ľuďoch, aj keď často pozabudnutý, so svetom novým, smerujúcim k svetlým zajtrajškom, kde viera a cirkev nemá mať svoje miesto. Občas sú tieto strety smutné, občas bolestné, ale niekedy aj komické až absurdné. Schorm totiž bravúrne využil príležitosť, aby upozornil na to, že mnohé vtedajšie stranícke ideály a nariadenia sa úplne nezlučovali s reálnym životom. Oveľa uveriteľnejší a potrebnejší bol pre ľudí farár, hoci falošný, než zapálení straníci a budovatelia.

Zaujímavosť

Príbeh je inšpirovaný skutočnosťou. Kdesi v Orlických horách sa celý rok vydával obyčajný muž za farára a dlho nikto nič nespoznal.

Farárov koniec

Hodnotenie FDB 77,6 % | Hodnotenie redakce