Brooklyn za výkladom

Film s názvom Blue in the Face je vlastne voľným pokračovaním kultového Dymu (1995), opäť s Harveym Keitelom v hlavnej úlohe. Natáčal sa iba šesť dní a je to na ňom trošku vidno, ale úprimnosť, uvoľnenosť a inteligentné dialógy vás rozhodne chytia a budete sa výborne baviť.

Nejde o to, aby všetko bolo dokonalé a v tom je kúzlo tohto filmu. Dej začína celkom napínavo – Mira Sorvino hrá ženu, ktorej zlodej ukradne peňaženku priamo v obchode u Auggiho (Harvey Keitel). Tomu sa podarí malého darebáka chytiť a v podstate za ucho ho dotiahne späť. Lenže milá dáma sa nad chlapcom roznežní a odmieta ho obviniť z krádeže, čo sa Auggimu nepáči, videl už toľko krádeží a trvá na zavolaní polície. Lenže čo muž narobí so ženou, keď sa už raz nejako rozhodne a ešte sa pri tom začne vyzliekať…

Keby film pokračoval v tomto duchu ako akýsi kaleidoskop života z perspektívy malého obchodíku s cigarami a ulice, fungovalo by všetko na jednotku. Lenže bohužiaľ, niektoré z ďalších scén vsádzajú na hviezdnych hostí, ktorí patria skôr do Saturday Night Live, navyše na konci všetko vyvrcholí veľkým tanečným číslom. Objaví sa tu síce Roseanne alebo Madonna a ďalšie veľké mená, ale po pravde, práve oni z Blue in the Face hit nerobia.

Tým pravým orechovým, čo dáva filmu šťavu, je kúzlo improvizácie, ktoré neovláda zďaleka každý herec. Trik je totiž v tom nebyť úchvatný a zábavný za každú cenu, ale vyzerať uvoľnene – stať sa postavou a žiť v nej a s ňou v jej priestore i čase. Presne toto dokáže Harvey Keitel. Občas sa na plátne nič nedeje, len tam stojí a fajčí, no a čo, trocha ticha nikoho nezabije aj skúsený herec môže byť niekedy zmätený. Lenže nie všetci pôsobia tak ležérne, naopak z nich snaha byť vtipný a zaujať doslova strieka do všetkých strán, takže sa dojem zohraného orchestra dosť kazí. Ale dobre, aj majster tesár sa môže uťať.

Celý film vlastne rozpráva o medziľudských vzťahoch, o susedoch, ktorí sa stretávajú v malom obchodíku a keď zistia, že by mal byť zavretý a namiesto neho by vznikla vegetariánska reštaurácia, je oheň na streche. Celý čas všetci totiž dokazujú, že tento obchod je cennou súčasťou susedstva, že len vďaka nemu sa tu stretávajú takí rôznorodí ľudia a majú k sebe blízko. Bez tohto miesta zmizne z ich ulice život.

Newyorský Brooklyn je jednoducho čarovné miesto, najmä ak sa začne spomínať na slávnych Brooklyn Dodgers. Spomienky rozšírené o flashbacky, dokonca „návšteva“ baseballistu Jackieho Robinsona vás dostanú. Nakoniec musíme priznať, že Blue in the Face je skvelý film, zábavný a inteligentný. Ak ste fanúšikmi Dymu, určite si pozrite aj tento kúsok, ktorý svojho predchodcu síce neprerástol, ale smelo mu šliape na päty.

Blue in the Face