Bláznivý život s otcom

Cameron je atraktívny chlap, ktorý rád tvorí, varí, záhradkárči a vymýšľa program pre svoje dve malé dcérky. Zdá sa vám ako ideálny muž? Nie tak celkom – trpí totiž mániodepresiou. Kvôli tejto chorobe nie je schopný svoju rodinu zabezpečiť a normálne fungovať. S riešením príde jeho žena Maggie – má možnosť odísť na 18 mesiacov do New Yorku, kde môže absolvovať manažérsky kurz, a zaistiť si tak dobre platenú prácu, ale Cameron by sa medzitým musel postarať o domácnosť a deti. Zúfalý muž na toto riešenie pristúpi, a tak začne najbláznivejší rok a pol jeho života.

Mark Ruffalo (Podfukári, Spotlight) bol za úlohu chorého Cama nominovaný na Zlatý Glóbus a ukazuje, že komediálne drámy sú jeho silnou stránkou. Maggie stvárnila Zoe Saldana, exoticky vyzerajúca kráska, ktorú sme tento rok videli ako dôstojníčku Uhuru v Star Trek Beyond. Spoločne rozohrávajú manželskú etudu, v ktorej hlavnú úlohu hrá nevyliečiteľná porucha, za ktorú síce nikto nemôže, ale trpia kvôli nej všetci. 

Niekedy je Camovo správanie úsmevné ako v prípade jeho prehnaného priateľstva so všetkými zo susedstva alebo chaotického bytu plného nedokončených projektov. Ale inokedy už to taká zábava nie je – napríklad keď sa uprostred noci zoberie a jednoducho odíde a malé dievčatká zostanú v byte samé. Mimochodom ich predstaviteľky Ashley Aufderheide a Imogene Wolodarsky sú tiež veľmi podstatnými článkami rodinného puzzle – na jednu stranu hrajú pekne rozpustilé dievčatká, ktoré dokážu rodičov poriadne rozčúliť, ale zároveň vo chvíli, keď ide do tuhého a ony sa musia starať o ocka skôr než on o ne, dokážu zvážnieť a aj vďaka nim nedôjde k žiadnej tragédii.

Za scenárom aj réžiou stojí Maya Forbes a dej vychádza z jej spomienok – predlohou ústredného páru boli jej vlastní rodičia. Aj preto je film zasadený do konca sedemdesiatych rokov. Samotnú režisérku vo filme hrá jej dvanásťročná dcéra. „Moje dcéry môjho otecka a svojho dedka nikdy nepoznali. Rozprávala som im o ňom pred spaním a až potom som si uvedomila, aká s ním vlastne bola zábava,“ opisuje Forbes, prečo začala písať scenár. S tým jej nakoniec pomáhala aj mama.

Celá rodina režisérky je dosť zaujímavá – matka Peggy (filmová Maggie) sa stala prvou Afroameričankou, ktorá v Spojených štátoch založila firmu zaoberajúcu sa investičným manažmentom. Sestra China Forbes sa preslávila ako speváčka a textárka a dnes vo svojich štyridsiatich šiestich rokoch pôsobí ako frontmanka kapely Pink Martini. A hlava rodiny Donald Cameron, potomok francúzskych a škótskych imigrantov, sa zase dokázal vysporiadať s handicapom v podobe zákernej bipolárnej afektívnej poruchy. Kvôli svojej chorobe bohužiaľ zomrel predčasne – v necelých 60 rokoch.

Ruffalo Cama stvárnil vierohodne – dokonca aj Peggy Forbes potvrdila, že ju jeho výkon príjemne prekvapil, aj keď sa spočiatku trochu bála. Tiež sám herec priznal, že pre neho bola výzva zahrať niekoho, kto naozaj žil. „Dostal som desaťminútové video Cama pri raňajkách s rodinou a to bol základ pre moju postavu,“ vysvetlil Ruffalo spôsob, ako sa snažil Cameronovu osobnosť nasať.

Jedno z hlavných posolstiev filmu je ukázať potrebu hovoriť o tejto citlivej téme a byť ľuďom trpiacim mániodepresiou oporou. Infinitely Polar Bear je síce dráma so všetkým, čo k tomu patrí, ale našťastie sa neberie až tak vážne a ponúka aj odľahčené momenty, pri ktorých sa zasmejete. Tiež ukazuje, že veci skrátka nie sú čiernobiele – Cam je síce skvelý a milujúci otec a aj keď odhliadneme od jeho choroby, k dokonalosti má stále ďaleko. Rovnako ako je vlastne dosť diskutabilné, či je správne nechať malé deti v starostlivosti mániodepresívneho človeka, ako to urobila Maggie. Veľkou výhodou filmu je tiež nepredvídateľnosť deja – predsa len je to skutočný príbeh, v ktorom šablóny a klišé nemajú miesto.

Viac nájdete v tabletovom magazínu, ktorý je dostupný pre iOS a Android, alebo pre PC.