Alkohol, drogy a New York

Je úžasné, keď môžete sledovať film, ktorý kladie dôraz na jemné životné textúry. Presne taký je aj James White ako celovečerný debut režiséra Josha Monda.

Je to osviežujúca, autentická a veľmi silná dráma, ktorá trochou irónie pripomína newyorské klasiky Sex v meste alebo Girls, ale hlavne je to skvelá sonda do medziľudských vzťahov. James White (Christopher Abbott) sa musí vyrovnať so smrťou otca, ale aj sám so sebou. K alkoholu, divokým pijatikám, LSD aj barovým bitkám má až príliš blízko, a tak niet divu, že sa mu veľmi nedarí udržať si nejakú prácu. Chová sa skôr ako rozmaznané decko než ako mladý muž, ktorý musí prevziať zodpovednosť za seba a čoskoro aj svoju matku Gail (Cynthia Nixon), ktorá bojuje s rakovinou.

Režisér Mond sa zameriava na každodennosť, čím minimalizuje patetickosť a gýčovitosť neľahkého vzťahu medzi matkou a spupným synom. Mond sa totiž snaží vyhýbať klasickým klišé, skôr ide až na dreň, nebojí sa realisticky natočených scén, pritom k jeho spôsobu vyjadrovania patrí tiež skratka, takže sa nemusíte obávať žiadneho dlhého vzdychania pri umieraní alebo nadbytočných milostných scén, len aby bol film trochu škandalózny.

James White kladie vysoké nároky aj na hercov, predovšetkým na mladého Abbotta ako Jamesa, inak sympatického mladíka náchylného k celkom pochopiteľným záchvatom sebadeštrukcie a ničenia. Nixon je tiež vynikajúca, zúročuje svoje herecké, ale aj rodičovské skúsenosti veľmi citlivo. Keď Jamesa karhá, stále v nej vidíte milujúcu matku, nielen unavenú, nahnevanú a bezmocnú ženu. Za túto úlohu si zaslúžila byť aspoň navrhnutá na Oscara.

Film je veľmi komorný, pôsobí intímne a pravdivo, čo je dané tým, že režisér a scenárista v jednom, Mond, spracováva vlastné prežité skúsenosti. Aj jemu matka zomierala na rakovinu, preto dokázal do filmu dostať toľko citu, ale aj zmaru a strachu. Je až neuveriteľné, že natáčanie trvalo len dvadsaťdva dní, pretože pri sledovaní máte pocit, že herci spolu museli tráviť mesiace. Porozumenie medzi jednotlivými postavami, emócie, dialógy, to všetko funguje majstrovsky. Na dramatickosti všetkému pridáva ešte kamera, ktorá obzvlášť Jamesa sleduje väčšinou v dlhých detailoch, kde sa ukazuje, akým klbkom emócií vlastne je, že to nie je ten veľký „hýrič“, akým by chcel pred priateľmi byť, ale len vydesený syn, ktorý miluje svoju matku.

James White