Ako ďaleko od Donbasu si ty?

Sledujte na HBO2 na Skylink Live TV Sledovať

Uznávaný filmár Sergej Loznica nazerá vo filme Donbas na konflikt na východnej Ukrajine z neobvyklej perspektívy: prostredníctvom hranej rekonštrukcie autentických záberov z YouTube ukazuje vojnu ako absurdné divadlo.

Sama kombinácia „Loznica a Donbas“ vzbudzuje zvláštne očakávania: ako sa môže k už tak zložitému konfliktu vztiahnuť filmár s takým komplikovaným tvorivým aj národnostným zázemím? Sergej Loznica si vo formatívnych rokoch prešiel sériou sovietskych republík a inštitúcií: narodil sa v Bielorusku, študoval matematiku na Národnej technickej univerzite Ukrajiny, na umeleckú dráhu presedlal prostredníctvom slávnej filmovej školy VGIK v Moskve, ako filmár začínal v Petrohrade a začiatkom storočia – nedlho po nástupe Vladimira Putina k moci – sa vysťahoval do Nemecka. Ako vyštudovaný vedec má analytické zázemie, ako umelec strieda rôzne dokumentárne i hrané štylizácie. A keď práve nenatáča, trávi veľkú časť každého roka na festivalovom okruhu, ktorý mu poskytuje odstup od diania v niekdajšej vlasti: každý Loznicov celovečerný film bol uvedený v Cannes a takmer každý rok Loznica navštívi aj prehliadku v Karlových Varoch, kde bol tento rok členom hlavnej poroty.

Zámerne chaotická mozaika epizód, medzi ktoré patria okamihy revolučné aj všedné, slávnostné i ponižujúce, komické i desivé

S propagandou a manipuláciou s faktami má Loznica ako filmár svoje skúsenosti. Napríklad vo svojom filme Blokáda poskladal autentické zábery z niekoľkoročného obliehania Leningradu takým spôsobom, aby bez slova vysvetľujúceho komentára ukázal často protikladné spôsoby mediálnej prezentácie toho istého diania. Na jednej strane sú teda v Blokáde k videniu potupné pochody zajatých nemeckých vojakov ulicami mesta, ktorými sovietske vedenie dvíhalo uvädajúcu morálku obyvateľov Leningradu, zároveň ale Loznica ukazuje aj obrazy mrazu, hladu a všadeprítomnej smrti, ktoré oficiálne miesta tutlali.

Podobne ako „skutočnou“ vojnou nebola blokáda Leningradu, nie je ňou ani konflikt na východnej Ukrajine, kde sa v etnicky zmiešanom prostredí odohráva bratovražedný boj. Proruskí separatisti stoja proti Ukrajincom, vojaci regulárnych armád bojujú so žoldniermi aj dobrovoľníkmi a najviac samozrejme trpia obyčajní ľudia vrátane státisícov utečencov. Loznica ukazuje zámerne chaotickú mozaiku epizód, medzi ktoré patria okamihy revolučné aj všedné, slávnostné i ponižujúce, komické i desivé. Svadba sa zvrháva vo frašku, vojnový zajatec je vodený po námestí ako atrakcia, ľudia sa menia na bábky a štatistov a pravda prestáva existovať.

Loznicova režisérska metóda je v tomto prípade možno až príliš odcudzujúca, ale aj vďaka nej sa nad filmom, nakrúcaným v meste Krivoj Rog tristo kilometrov na západ od Doneckej uhoľnej panvy (čiže Donbasu), neustále vznášajú pálčivé apelatívne otázky. Ako ďaleko od Donbasu si ty? Ako by si sa tam zachoval? A čo z toho, čo si o tej čudnej vojne myslíš, je pravda?

Sergej Loznica

Film bol až jeho treťou voľbou: rodák z Bieloruska najprv vyštudoval matematiku a kybernetiku a tiež pracoval ako prekladateľ z japončiny. Žije väčšinou v Nemecku a natáča dokumenty aj hrané filmy.

Zaujímavosť

Donbas bol tohtoročným oficiálnym ukrajinským kandidátom na Oscara za najlepší neanglicky hovorený film, ale medzi nominované filmy sa neprebojoval.

Pozrite si aj

Majdan

Kríze na Ukrajine sa Loznica venoval aj dokumentaristicky. Vo filme Majdan prvýkrát vo svojej kariére zachycoval dianie „tu a teraz“: dlhými zábermi sledoval státisíce Ukrajincov usilujúcich o zmenu na slávnom kyjevskom námestí.

Underground

Trojhodinová freska Emira Kusturicu zachycuje zložité dejiny Juhoslávie od druhej svetovej vojny po konflikty v 90. rokoch. Čiernohumorná fraška bola síce prijatá kontroverzne, ale získala Zlatú palmu v Cannes.

Donbas

Hodnotenie FDB 32,5 % | Hodnotenie redakce