30 minút po polnoci: Chyť ma, ak to dokážeš!

Ako by vyzeral film o dolapení a zabití Usámu Bin Ládina od režiséra Terminátora, Votrelcov a Pravdivých lží už sa nikdy nedozvieme. Ale boli sme blízko. Záujem Jamesa Camerona natočiť ho sa vyparil ako samovražedný atentátnik, keď sa Avatar stal najúspešnejším filmom všetkých čias a v zameriavači sa objavilo pokračovanie. Možno je to jedine dobre. Príbeh o desaťročnom hone na najhľadanejšieho muža sveta spadol do lona režisérke Kathryn Bigelow. Cameronova bývalá manželka sa do projektu pustila po čerstvom oscarovom úspechu jednej z najlepších vojnových drám Smrť čaká všade.

 

Realisticky poňatý film 30 minút po polnoci servíruje napínavú thrillerovú jazdu, ktorá vrcholí dvadsaťpäťminútovým záťahom na Bin Ládinovu opevnenú skrýšu – teda scénou len o pár minút kratšou než trvala skutočná tajná operácia amerických špeciálnych síl. Z celých 30 minút po polnoci srší (čiastočne nafixľovaná) realistickosť v pravidelných intervaloch, takže dej vtiahne ešte spoľahlivejšie než dráma Čierny jastrab zostrelený. K tomu je treba pripočítať scény mučenia zajatcov, ktoré vyvolali veľa kontroverzie. A je jasné, že nič iné by sa ani nedalo čakať. Nie od ženskej, čo už na začiatku 90. rokov natočila adrenalínovú pecku Bod zlomu, dovtedy výhradne chlapský žáner chytila za tamto pod pásom a už nepustila. Hlavnou hrdinkou 30 minút po polnoci a Bin Ládinovou skazou je rovnako nekompromisná rusovláska.

 

Začiatku nakrúcania predchádzalo niekoľko mesiacov pátrania a prehrabávania sa v dostupných zdrojoch. Kathryn Bigelow ho zverila scenáristovi Markovi Boalovi. Ten okrem iného zistil, že medzi agentmi CIA na stope Bin Ládina bola mladá žena. „Úplne ma to nadchlo,“ priznáva režisérka. „Pritom nešlo iba o gendrovú stránku veci, aj keď sa mi zdá pozoruhodné, že v takejto operácii zohrali kľúčovú úlohu ženy. Hlavne to bola príležitosť rozprávať príbeh z perspektívy niekoho s nohami pevne na zemi a postaviť divákov na jej miesto. Inak je to dosť dramatický príbeh sám o sebe.“ Herečku Jessicu Chastain potom musela režisérka naháňať osobne. Na prvýkrát totiž ústami povereného agenta odmietla. Živelná Maya v jej podaní je pritom trikrát lepšia ako konkurenčná postava Claire Danes v seriáli Homeland – Zradca, patrí k najväčším kladom celkovo veľmi podareného filmu a vyniesla nomináciu na Oscara. 

 

„Úprimne hovorím, že natáčanie pre mňa bolo najhorším zážitkom v živote. Strašne ma to zničilo,“ tvrdí Jessica Chastain. „Neviem, či to môžem prezradiť, ale po niekoľkých mesiacoch nakrúcania som sa jedného dňa ospravedlnila, odišla z pľacu a rozplakala sa.“ Na programe vtedy boli zábery vypočúvania zajatcov, alebo presnejšie povedané mučenia. Tie nakoniec vyvolali veľa negatívnych reakcií. Vrátane neobvyklého kroku riaditeľa CIA Michaela Morella, ktorý vydal vyhlásenie o tom, že „silnejšie metódy vypočúvania“ tiež známe ako „mučenie“ neboli hlavným dôvodom Bin Ládinovho dolapenia.

 

Tridsať minút po polnoci je filmom s dokonalou atmosférou autentickosti. Ale stále je to len film, ako sa to všetko naozaj zbehlo, sa nikdy úplne nedozvieme. Nie, že by to divákom vadilo, show je to strhujúca. Nie že by to vadilo kritikom, pozdvihnutie vyvolalo skoro všetko: od „nesprávnej“ rasy filmových psov po údajný prístup filmárov k utajeným materiálom. Na film, ktorý mal byť pôvodne o niečom (skoro) úplne inom, to teda vôbec nie je zlé. Michael Boal a Kathryn Bigelow totiž najskôr chystali drámu o neúspešnom pátraní po Bin Ládinovi a bitke o Tora Bora. Počas tejto vojenskej operácie na začiatku vojny v Afganistane americká armáda zaútočila na Al-Kajdu v horách, niekoľkokrát zachytila Bin Ládinov hlas vo vysielačke, a následne si ho nechala prekĺznuť medzi prstami. Dolapenie Bin Ládina v roku 2011 ale všetko zmenilo. Prepisovanie scenára zabralo päť mesiacov a Boal za to nedostal žiadny extra honorár. Možno aj preto by mu nevadilo, keby po úspechu 30 minút po polnoci vznikol prequel. Ako hovorí: „Nikto nechce vyhodiť dva roky práce von oknom.“