Záhadné ruské spisy: Desivé tajomstvá východu

Na rozdiel od prinajmenšom dosť sporných indícií, že v Novom Mexiku spadli nejakí mimozemšťania, boli mŕtvoly pohádzané v snehu až moc skutočné. Tri týždne po tom, čo v horách na severe Uralu zmizla deväťčlenná skupina skúsených alpinistov, našla pátracia čata zvyšky ich posledného táboriska. Napriek krutému mrazu bola väčšina tiel takmer nahých, niektorým chýbali orgány.

 

Výprava, ktorá bola tréningom na polárnu misiu, viedla končinami v jazyku miestneho kmeňa nazývaných Miesto, kam nechoď či Hora mŕtvych, na ktorej úpätí sa odohrala sovietskymi úradmi po desaťročia utajovaná tragédia. Skupina vyrazila 25. januára 1959 za dobrého počasia a v optimistickej nálade. Desiaty člen výpravy však o tri dni neskôr ochorel a s veľkou ľútosťou sa vrátil späť do východiskového bodu cesty. Bol preto jediným, kto sa z nej vrátil živý. Prvého alebo druhého februára si horali postavili tábor. „Nevykopali sme dieru na oheň, boli sme príliš uťahaní,“ píše do denníka výpravy jej vodca Igor Djatlov. „Večerali sme priamo v stane.“ Po deviatej už všetci ležia v spacákoch, keď v stanoch prepukne panika. Ich obyvatelia roztrhnú a rozrežú stanové plátna, a väčšinou bosí a v spodnom prádle sa vrhajú do mrazivej tmy.

 

Najprv zmätene pobehujú okolo tábora, kým sa stretnú asi tristo metrov pod ním. Hlbokým snehom sa brodia ďalej smerom k lesu, ktorý začína asi o kilometer ďalej, a pod bujnou borovicou sa pokúšajú založiť oheň. Šplhajú na strom, za každú cenu potrebujú 

vidieť na táborisko. Traja z nich nakoniec nájdu odvahu sa na miesto vrátiť. Plazia sa snehom do kopca, po prvých tristo metroch však umrzne prvý a za chvíľu aj zvyšná dvojica. Jedna z mŕtvol však nevysvetliteľným spôsobom utrpí osemnásťcentimetrovú fraktúru lebky a neobvykle vážne pomliaždeniny trupu.

 

Medzitým pod borovicou umŕzajú ďalší dvaja členovia výpravy. Zostávajúca štvorica sa podelí o ich topánky a sporé ošatenie a vydáva sa do lesa. Buď sú kvôli podchladeniu nepríčetní, alebo majú takú hrôzu z nebezpečenstva v tábore. Nakoniec všetci umrznú, jedna zo žien však bude nájdená desivo zmrzačená, bez jazyka a podnebia, bez očí. Má polámané rebrá, rovnako ako jeden z mužov, ktorému tiež chýbajú očné buľvy. Patológ skonštatuje, že by žiadny človek nebol schopný spôsobiť také ťažké zranenia, ktoré pripomínajú následky stretu s idúcim autom. Oblečenie niekoľkých obetí bolo navyše vystavené vyššej radiácii a podľa účastníkov pohrebov mali telá hnedú farbu. Čo sa teda na Hore mŕtvych stalo?

 

Viac o tragédii Djatlovovej výpravy aj o ďalších nevysvetliteľných javoch na území dnešného Ruska sa dozviete v seriáli Záhadné ruské spisy.