Vikingovia: Metrosexuáli z temného severu

Nebolo to ani zďaleka prvýkrát, keď na seba Severania upozornili zvyšok Európy. Avšak práve masaker vo východoanglickom kláštore Lindisfarne v roku 793 založil ich zlú povesť, ktorá trvá dodnes. Vo vtedajšej Európe totiž boli písma znalí len mnísi, ktorí z viacerých dôvodov nekreslili práve prívetivý obraz pohanov zo severu. V deväťdesiatych rokoch však historici prestali čítať dobové kroniky doslovne a mýtus o Vikingoch ako zaostalých bojovníkoch začal pomaly zanikať.

 

Teda lúpežné výpravy na juh Vikingovia skutočne podnikali, boli však tiež veľmi zdatní obchodníci. Ich až šesťdesiat ton ťažké lode zaisťovali obchodnú výmenu od Grónska po Gibraltár a Kaspické more. Zo severu vozili mrožie kly, kožušiny či jantár, a domov brali plné sudy vína. Osada, teda vlastne mesto Haithabu na severe dnešného Nemecka bola jedným z obchodných centier rane stredovekej Európy.

 

Vo vikingskom poňatí bola hranica medzi obchodom a plienením samozrejme dosť rozostrená: napríklad zajatcov, ktorých odvliekli pri svojich výpravách, neskôr „poctivo“ predávali na trhoch s otrokmi. Sústredili sa pochopiteľne na tovar, ktorý v lodi zabral najmenej miesta, ale prinášal najväčší zisk – tiež na drahé kovy, šperky a iný luxusný tovar. Ten mnohokrát tiež veľmi zručne vyrábali, a to dokonca normovane, takže sa napríklad zlaté náramky dali vážiť v celých unciach. Nuž, kto by sa vo víre zjednávania ceny chcel zdržiavať prepočítavaním váhy zlata.

 

Vikingovia si tiež každý deň česali vlasy a každú sobotu si dopriali kúpeľ. Kresťania nad nimi práve z tohto dôvodu ohŕňali nos, pretože hygiena pre nich bola znakom márnivosti, jedného zo siedmich smrteľných hriechov. Z časov Vikingov sa dochoval celý rad povestí a legiend, ktoré podľa všetkého boli tiež hrané ako divadelné predstavenia, napríklad pri pohreboch.Tento obyčaj opisuje taktiež arabský diplomat Ahmad Ibn Fadlan, ktorý v desiatom storočí zažil mnohodenné oslavy, ktorými severskí bojovníci vyprevádzali zosnulého náčelníka na onen svet. Jeden predsudok Fadlanovo líčenie ale predsa len potvrdzuje: premyslené zádušné obrady sprevádzalo šokujúce množstvo alkoholu, divoká hudba a nespútaný sex.

 

Vikingské ženy mali na svoju dobu mimoriadne rovnoprávne postavenie, mohli sa napríklad rozvádzať. A hoci boli Vikingovia tiež otrokári, vyznačovala sa vikingská spoločnosť prvkami demokracie – náčelníci boli podriadení snemu kmeňa zvanému thing. Chce sa teda povedať, že Vikingovia boli v mnohom oveľa kultivovanejší, než do dnešných dní žiariace civilizácie ich súčasníkov.