Mestská džungľa: V meste to žije

Kto by to povedal: v priemernom európskom veľkomeste žije na dvadsať tisíc rôznych druhov zvierat. A nejde len o potkany a sýkorky, v centre Berlína je možné po polnoci stretnúť aj diviaka. Vedci pritom dodávajú, že v meste sa bude objavovať čoraz viac divých zvierat. Nad plachosťou víťazí žalúdok, presnejšie povedané ľahko dostupná potrava, ktorá sa váľa doslova na každom rohu. Taký odpadkový kôš môže byť hotová hostina, na ktorú v lese len tak nenarazíte.

 

V poľnohospodársky využívanej krajine zháňajú hlavne malé šelmy a dravé vtáky potravu len veľmi ťažko. Nedozerné lány monokultúr pochopiteľne druhovej rozmanitosti neprajú a uživia len obmedzený ekosystém. Napríklad rozmanitosť a populáciu hmyzu decimujú pesticídy, takže medzi poľami žije relatívne menej hlodavcov a vtákov, ktoré sa ním živia. A jastrab z nich nevyžije.

 

Zato v meste, tam je hej. Zvlášť v zime ľudia zvieratá radi kŕmia, najmä spevavé vtáky alebo zdivené mačky. Parky, opustené areály alebo strechy domov zvieratám poskytujú útočisko, ktoré je mnohokrát oveľa bezpečnejšie ako diera v poli. Napríklad v rozľahlých továrňach, hlavne v tých dávno zatvorených, bežne žijú zajace. Nehrozí im tam, že sa medzi zhrdzavenými plotmi objaví poľovník alebo pes bez vôdzky. 

 

Mestské prostredie však divé zvieratá mení. Predovšetkým strácajú plachosť pred ľuďmi, a prispôsobujú svoje návyky civilizácii. Napríklad líšky narodené v meste by len ťažko obstáli v lese – asi by ani nevedeli, čo jesť a kde to hľadať. Sýkorky a sláviky medzi domami spievajú hlasnejšie, než v prírode, pravdepodobne aby prekričali hluk dopravy. Drozdy zasa napodobňujú vyzváňanie telefónov, a červienky sa preorientovali na nočný spôsob života, pravdepodobne aby sa vyhli ľuďom.