Koloseum: úplný príbeh: Chlieb a hlavne hry

Citát o chlebe a hrách je pripisovaný rímskemu satirikovi Juvenálovi, ktorý ho rozhodne nemyslel ako lichôtku. Chcel ním povedať, že keď Rimania nechali republiku uchvátiť autokratmi, čo sa vyhlasovali za bohom rovných cisárov, vzdali sa svojich občianskych práv v prospech plného brucha a mocipánmi dotovanej zábavy. Od prvého storočia sa preteky konských záprahov, námorné bitky v nádrži uprostred mesta alebo gladiátorské zápasy skutočne stali len nákladným predstavením a krvavou zábavou bez hlbšieho zmyslu. Ľudové hry však pôvodne len sprevádzali náboženské sviatky a boli organizované kňazstvom.

 

Už v neskorej rímskej republike však začal ľudové hry organizovať aj štát a ako súčasť svojej predvolebnej kampane tiež bohatí mešťania, ktorí kandidovali do vysokých úradov. Sponzorovať bombastické hry sa pre vysokých hodnostárov stalo takmer nutnosťou po tom, čo sa Marcus Brutus týmto spôsobom snažil očistiť svoju reputáciu Caesarovho vraha. Nasledovník prvého cisára Oktavián zo štátom organizovaných podujatí urobil tradíciu a pevnú súčasť panovníckeho kultu.

 

Od Marka Aurélia sa veľké hry konali celých 135 dní v roku. V tom čase už boli brutálnym predstavením plným krvi, a vo večnom meste mali dva stredobody. V Circu Maxime sa jazdili dramatické preteky konských záprahov, pričom tímy ako Modrí alebo Zelení mali rovnako radikálnych fanúšikov, ako sú dnes futbaloví ultras. Neďaleko od Cirku sa vypínal Flaviánov amfiteáter čiže Koloseum, majstrovské dielo rímskeho staviteľstva.

 

Do stavby sa zmestilo až osemdesiat tisíc divákov, pričom miesta boli prísne segregované podľa vtedajšej spoločenskej hierarchie: obrovská lóža pre cisára a prominentné miesta pre hodnostárov, a tie najhoršie pre ženy a otrokov. Gladiátorské zápasy, ktoré sa tu konali, mali pôvodne tiež náboženský význam. Vojnoví zajatci sa museli navzájom zabíjať, aby odčinili smrť v ťažení padlých rímskych aristokratov. Neskôr sa však hry stali skôr nástrojom trestania previnilcov či politických nepriateľov, napríklad Kresťanov.

 

Stavba najväčšieho amfiteátra na svete sa začala za vlády cisára Vespasiána a bol na ňu z časti použitý kameň, ktorý Rimania ulúpili z rozboreného Jeruzalemského chrámu. Pri hrách na počesť jeho otvorenia muselo v jeho aréne zomrieť na deväť tisíc divokých zvierat a pravdepodobne stovky ľudí. Napriek svojej krvavej minulosti je jedným z najväčších turistických magnetov dneška, ktorý navyše zdobí taliansku verziu päťcentovej mince. Pozrite sa do zákulisia Kolosea s Viasat History.