Klement Gottwald: Zabil ho strach

„Kléma ten má pod čapicou“, básnil kedysi František Halas, a syn slobodnej matky z Vyškovska skutočne nemohol byť žiadny hlupák, keď sa z chudoby vyšvihol do čela štátu. Samotár Gottwald trávil v mladosti každú voľnú chvíľku čítaním. „Sedával nad knihami do dvanástich alebo dvoch hodín,“ spomínala jeho vtedajšia domáca. „Keď ho v noci niečo napadlo, nebol lenivý vstať z postele, rozsvietiť petrolejku a chytro si to zapísať.“

 

Pomerne radikálne sociálne zmýšľanie ho doviedlo do čerstvo založenej KSČ. Odišiel agitovať do Banskej Bystrice, kde začal úspešnú kariéru ľavicového novinára. Mnohé nasvedčuje tomu, že vtedy ešte úprimne veril v lepšiu budúcnosť chudobných a znevýhodnených. 

 

Medzníkom v Gottwaldovej politickej kariére sa stal rok 1925, kedy bol ešte len ako dvadsaťosemročný zvolený za člena Ústredného výboru strany a jeho tajomníkom. Tri roky potom zvrhol s pomocou Rudolfa Slánskeho, Václava Kopeckého a ďalších, vtedajšie vedenie strany, ktorú ovládol aj za cenu prepadu voličského záujmu a masového odchodu členstva. V jej čele mal zostať celé nasledujúce štvrťstoročie. 

 

KSČ pretvoril v duchu ruského boľševizmu a úplne ju podriadil Kominterne, kremeľskému nástroju na ovládanie komunistických hnutí po celom svete. V pomníchovskej druhej republike bola KSČ zakázaná a Gottwald utiekol do ZSSR. Začal piť, zároveň však za vojny upevnil svoju pozíciu v strane a dosiahol uznanie ako kľúčová postava komunistického odboja. 

 

Po februári 1948 sa po Gottwaldovi pomenovávali ulice, námestia a dokonca celý Zlín. Odchod na Hrad však znamenal zhoršenie jeho alkoholizmu aj strachu z Moskvy, ktorú z obavy o holý život štyri roky odmietal navštíviť. Najneskôr po náleze ploštice vo svojom hradnom byte si bol istý, že Stalin sleduje každý jeho krok.