Kde dochádza k najhoršiemu

Ktorá z prírodných pohrôm je najničivejšia? Z pohľadu strát na ľudských životoch aj materiálnych škôd je to jasné. Keď sa v januári roku 1556 sever Číny roztriasol zemetrasením o sile ôsmich stupňov Richterovej škály, vyžiadala si katastrofa nepredstaviteľných 830 tisíc obetí. Aj na Haiti pred piatimi rokmi zomrelo najmenej sto, podľa iných odhadov ale až tristo tisíc ľudí. To tento rok v apríli v Nepále zomrelo „len“ deväť tisíc, a ďalších dvadsaťtri tisíc bolo zranených či zmrzačených. 

 

Státisíce Nepálcov stále živoria bez strechy nad hlavou a krajina, závislá na príjmoch z turizmu, je doslova v troskách. Sprievodným javom zemetrasenia pod hladinou oceánov býva tsunami, ktorá keď dosiahne pobrežie, zmetie všetko, čo jej stojí v ceste. V decembri roku 2004 si v Indonézii a Thajsku vyžiadala vyše 230 tisíc ľudských životov a spôsobila nezmerné škody. Podobne silné, teda deväť stupňov Richterovej škály, bolo aj zemetrasenie neďaleko japonského ostrova Honšú. Ním vyvolaná tsunami dosahovala výšku i štyridsať metrov. Zabila šestnásť tisíc ľudí, spôsobila škody o výške 235 miliárd dolárov a poškodila jadrovú elektráreň vo Fukušime.

 

Smrť vo vlnách ale dokážu vyvolať aj veľké búrky, ako v Bangladéši v roku 1970, kde po zaplavení delty Gangy zomrelo na pol milióna ľudí. Osemnásť stoviek obetí na ľudských životoch si na americkom pobreží Mexického zálivu vyžiadal aj hurikán Katrina v roku 2005. Avšak ani my, suchozemské krysy, nie sme v bezpečí pred silou vetra. Vnútrozemské tornáda môžu za hodinu uraziť aj 180 kilometrov pri rýchlosti vetra až päťsto kilometrov za hodinu.

Vietor je tiež hybnou silou inej hrozby, ktorú naopak možno zastaviť len vodou. V suchom lete roku 1870 zabil požiar lesov na severovýchode USA najmenej sedemnásť stoviek ľudí, a spálil takmer päť tisíc kilometrov štvorcových lesa. Teda rozlohu skoro štyrikrát väčšiu, než akú majú šumavský a tatranský národný park dokopy. Pekelný oheň nezastavila ani rieka; veľa ľudí, ktorí v nej hľadali záchranu, sa vo vriacej vode doslova uvarilo.

 

Americký úrad, ktorý školí hasičov a záchranárov pre práve takéto katastrofy, si preto v Texase postavil najväčšie cvičisko na svete. Jeho súčasťou je napríklad hadičkami s horľavinou prešpikovaná loď a dokonca celé mesto o rozlohe päťdesiatdva akrov. Jeho budovy sú uspôsobené tak, aby sa dali riadene zapáliť či nechať spadnúť ako pri silnom zemetrasení.

 

V seriáli na Viasat Explore prežijete z bezpečia domova tie najhoršie nočné mory nielen na texaskom cvičisku, ale pozriete sa aj do obrovského simulátora hurikánov v Miami, do centra výskumu zemetrasení v San Diegu alebo na spustenie skutočnej lavíny v Skalnatých vrchoch.