Jedlo v súvislostiach: Sme to, čo jeme

Vznik aj vzostup ľudskej civilizácie, vojna či mier, zámorské objavy a industrializácia, to všetko je úzko späté s tým, čo a ako ľudia jedia. Plné regály jedlá z druhého konca sveta dnes vyžadujú obrovské logistické úsilie, kedysi dávno to však bola práve schopnosť uchovávať jedlo a prenášať vodu, ktorá opičiakovi z africkej savany dovolila rozšíriť sa po celej planéte. Vďaka skroteniu ohňa mohli ľudia žiť aj na mäsovej diéte a osídliť chladnú Európu.

 

Kým lovci tiahli za zvieratami a žili doslova z ruky do huby, poľnohospodárstvo umožnilo tvoriť prebytky, ktoré usadený spôsob dovolil skladovať. Vďaka tomu začala ľudská populácia prudko rásť, vznikol obchod a neskôr písmo. Nie nadarmo vznikla civilizácia v Mezopotámii a Egypte, kde boli farmári nútení nájsť spoločný postup pri záplavách a suchu.

 

Ale aj nedostatok potravy menil dejiny, spomeňte si na Francúzsku revolúciu. Štyri milióny obetí Stalinom spôsobeného hladomoru na Ukrajine či nacistické koncentráky dokazujú, akou hroznou zbraňou dokáže byť hlad. Zaujímavé pritom je, akú veľkú úlohu v dejinách Európy hrali plodiny privezené z Nového sveta, najmä zemiaky. Ľuľkovitá rastlina s jedovatými kvetmi mala v Južnej Amerike aj svoje božstvá, v Európe však bola dlho prenasledovaná ako pohanská a nečistá. Šišaté hľuzy vzal na milosť až pruský kráľ Fridrich II. Veľký a v polovici osemnásteho storočia sa riadky zemiakov začali rozširovať aj u nás. Pestovanie nenáročnej a výnosnej plodiny umožnilo populačnú explóziu, ku ktorej v Európe došlo v priebehu devätnásteho storočia. Na druhú stranu spôsobila epidémia plesne zemiakovej vyhladovanie milióna Írov a útek ďalšieho milióna za veľkú mláku.

 

Nič také v Európe dávno nehrozí, intenzívne poľnohospodárstvo zvýšilo dostupnosť jedla, takže dnes môžeme jesť mäso neustále a takmer polovica v Európe vyprodukovaných potravín sa vyhodí alebo je inak znehodnotená. Aj u nás sa stále hlasnejšie ozývajú pochybnosti o kvalite priemyselne vyrábaných potravín, bez ohľadu na otázniky nad nakŕmením rýchlo rastúceho ľudstva v budúcich desaťročiach.