Divoká Austrália: Svojrázna príroda

V Austrálii a Tasmánii nájdeme doslova všetky ekosystémy, od tých subantarktických cez vysokohorské až po dažďové pralesy. Zatiaľ čo sa v strede kontinentu rozprestiera vyprahnutá púšť, severné pobrežie sužujú tropické cyklóny.

 

Posunom kontinentálnych dosiek bola Austrália pred päťdesiatimi miliónmi rokov odlúčená od zvyšku sveta. Na kontinente preto prežilo veľké množstvo tvorov, ktorí inde uvoľnili scénu evolučne vyspelejším „modelom“. Napríklad vačkovce a všetkých päť zástupcov rádu vtákozobcov, ktorých najznámejším predstaviteľom je smiešny tvor s menom vtákopysk.

 

 

Ten tiež patrí medzi nekonečný rad obyvateľov kontinentu, ktorí k obrane či útoku využívajú človeku nebezpečné jedy: Austrália je jediné miesto, kde žije viac jedovatých hadov než tých neškodných. Celkovo je takmer deväť z desiatich druhov rastlín, cicavcov a pobrežných rýb v Austrálii endemických, čiže sa nevyskytujú nikde inde.

 

Kontinent však zásadne zmenil človek. Medzi vedcami sa debatuje s tom, či už jeho príchod pred šesťdesiatimi tisíckami rokov neurýchlil alebo priamo nespôsobil vyhynutie austrálskej pleistocénnej megafauny, do ktorej sa radí sedem metrov dlhý varan, vombat s veľkosťou hrocha alebo podivná šelma prezývaná vačkovitý lev.

 

S Európanmi sa na konci osemnásteho storočia na kontinent dostali mačky, líšky a samozrejme králiky. Ľudia začali prirodzené prostredie postupne ničiť vo veľkom, či už umelým zavlažovaním, vďaka ktorému vysychajú rieky, či odlesňovaním a ťažbou rúd. Austrália tiež najviac pociťuje vplyv prebiehajúcich globálnych zmien klímy – katastrofické suchá aj ničivé búrky sú čím ďalej tým častejšie, odumiera Veľká korálová bariéra. Krajina si preto dobre uvedomuje svoju povinnosť, jedinečné prírodné bohatstvo ochrániť. Ostatne sa v nej nachádza hneď dvanásť miest zapísaných do svetového dedičstva UNESCO, ktoré vznikli bez prispenia človeka.