Chupacabra: Po stopách príšer

N ekonečné lesy na severovýchode Spojených štátov brázdi Windigo, napoly človek, ktorý sa živí ľudským mäsom. Stretáva sa tam s marylandským Kozím mužom, groteskným humanoidom nazývaným Doverský démon alebo s obrím moľom s červeno planúcimi očami. Pokoj ale nie je ani pod hladinou. Snáď každé väčšie jazero má svoju príšeru, ako to Champlainovo, ktoré obýva trojmetrový plaz podobný hadovi.

 

Jednu z najdesivejších kreatúr ukrýva borovicový prales v štáte New Jersey. S hrôzou v hlase si o nej ľudia rozprávajú už po dvesto rokov, pričom najznámejší incident sa odohral v januári roku 1909. Do jedného chladného rána sa údolie rieky Delaware prebudilo posiate zvláštnymi stopami pripomínajúcimi odtlačky kopýt. Viedli krížom krážom naprieč záhradami, cez ploty a po strechách.

 

Kraj okamžite zachvátila panika, v mnohých obciach sa zakladali dobrovoľnícke hliadky. Zvlášť potom, čo sa rozkríklo, že sa psi boja podivné stopy sledovať. Píly v okolí zavreli, pretože robotníci odmietali chodiť cez les do práce. Hlavný podozrivý bol naporúdzi: Jerseyský diabol, okrídlená obluda s hlavou koňa a rohmi. Príšera sa vtedy tiež hneď niekoľkokrát ukázala, v jednom prípade vraj napadla vlak a inokedy dokonca zhromaždenie občanov. Tú zimu bolo hlásených neobyčajne veľa strhnutí dobytka či iných domácich zvierat niečím, čo prišlo z lesa.

 

Diabol sa od tých čias stal neodmysliteľným folklórom regiónu, jeho spodobnenia sa tlačia na tričká či šálky, vyrábajú sa plyšáci a netvor dal meno aj miestnemu klubu NHL. Najznámejšou americkou príšerou je však chupacabra, podľa niektorých plazí humanoid s šedými šupinami, podľa iných šelma podobná psovi. V každom prípade sa živí krvou svojich obetí, čo jej dalo aj meno, v preklade zo španielčiny vysávač kôz. Legenda má svoj pôvod v Portoriku, od polovice deväťdesiatych rokov sa však na chupacabru zvaľujú zahrdúsené sliepky od Kanady po Chile, na Filipínach i v Rusku.